Rozprávky - podobenstvá Oscara Wildea

Autor: VIOLA | Dátum: 11.04.2022 17:00

Milí priatelia literatúry,

rozprávky boli dlhé veky žánrom, ktorý nepatril len deťom. Žánrom, do ktorého neznámi tvorcovia ukladali v obrazoch a podobenstvách esenciu múdrosti, životnej skúsenosti a tajomstva a ďalší neznámi rozprávači ich preniesli časom až do okamihu, keď ich niekto zapísal. Tak sa dostali i k nám a možno vďaka tej dlhej púti si zachovali silu oslovovať. Tí najlepší novodobí rozprávkari sa často práve tradíciou ľudovej rozprávky inšpirovali a pridali do nich ešte niečo zo svojho jedinečného videnia sveta. Bolo to tak i v prípade Oscara Wildea, ktorý ich síce nenapísal tak mnoho ako napríklad Andersen, no predsa dodnes ostávajú súčasťou zlatého fondu svetovej literatúry. A práve o Rozprávkach – podobenstvách Oscara Wildea sa budeme zhovárať na aprílovom Čitateľskom klube Violy.

Čitateľský klub VIOLY je cyklus určený všetkým vášnivým i príležitostným čitateľom, ktorí okrem zážitku samotného čítania z neho radi niečo navzájom zdieľajú, ktorých zaujíma ako text videl niekto iný, ktorí majú radi rozhovory o prečítanom... Vždy pre vás pripravíme literárny text alebo súbor textov nie veľkého rozsahu, a ktokoľvek, kto si ho prečíta, je - tentoraz 11. apríla o 17.00 - vo VIOLE / klube vítaný.

Či si už k prečítanému pripravíte krátku referenciu, postreh, vyberiete pozoruhodný citát, obraz, prinesiete otázku, alebo budete len nadšene počúvať ostatných a necháte sa nimi inšpirovať, je úplne na vás...

Na spoločné rozhovory a literárne objavy sa s Vami vo VIOLE teší Soňa Pariláková

Ak máte ZÁUJEM O TEXTY, napíšte na sona.parilakova@violapresov.sk obratom Vám ich pošleme

Divadlo VIOLA  / klub
VSTUP VOĽNÝ

Miesta je možné rezervovať, kontaktujte nás: info@violapresov.sk, 0908 978 913 (dostupné v pracovných dňoch od 10. do 16. hod.)

Sedenie bude upravené podľa aktuálnych opatrení.

Naše priestory sú neustále vetrané vďaka vzduchotechnike.

***

Mladý študent ešte vždy ležal v tráve, kde ho slávik zanechal, a slzy v krásnych očiach mu ešte nevyschli.

  „Raduj sa!“ zvolal slávik. „Raduj sa!“ Dostaneš červenú ružu, po ktorej túžiš. Stvorím ju zo spevu pri mesačnom svite a zafarbím krvou vlastného srdca. A nechcem za to od teba nič, len aby si opravdivo miloval, lebo hoci je filozofia múdra, láska je múdrejšia, a hoci je moc silná, láska je silnejšia. Krídla má sfarbené ako plamene a telo ako oheň. Pery má sladké ako med a dych voňavý ako myrha.“

          Študent vzhliadol z trávy a počúval, ale nerozumel, čo mu slávik hovoril, lebo poznal len to, čo vyčítal z kníh.

              Ale dub rozumel a zosmutnel, lebo mal veľmi rád malého slávika, čo si uvil hniezdo medzi jeho konármi.

Oscar Wilde: Slávik a ruža